Čo som sa naučil o živote bez domova (15 lekcií)

Aký Film Vidieť?
 
  bezdomovec od krku dole sediaci na podlahe obklopený svojím majetkom

Pre väčšinu ľudí je bezdomovectvo najbližšie k tomu, že dávajú peniaze otrhanému človeku, ktorý s nimi na ulici nadviaže očný kontakt, alebo sledujú hercov, ako hrajú bezdomovcov vo filmoch a televíznych reláciách.



Realita takéhoto zážitku je taká oveľa trýznivejšie než si väčšina chce priznať, a ešte tvrdší je fakt, že v tejto situácii sa môže ocitnúť takmer každý, ak sa jeho život nečakane zmení.



Ako som sa ocitol bez domova.

Nikto sa vedome nerozhodne byť bezdomovcom, pokiaľ sa nezúčastní dočasného záchvatu tínedžerskej rebélie, ktorú môže kedykoľvek ukončiť.

V mojom prípade som sa po sérii kaskádových nešťastí a ťažkostí ocitla bez domova.

Rovnako ako väčšina ostatných mladých ľudí bez domova, aj ja som odišiel z domáceho života, ktorý bol neznesiteľný. Možnosť bývať na ulici bola lákavejšia možnosť ako pokračovať v živote v tejto situácii, a tak som si zbalil tašku s nevyhnutnými potrebami a odišiel z miesta, ktoré ponúkalo fyzickú bezpečnosť aj za cenu môjho zdravia.

Hoci som tu a tam mohol zostať s ľuďmi, ktorých som poznal, väčšina z týchto okolností trvala krátko. Mal som kde bývať, kým sme sa s vtedajšou priateľkou nerozišli, a ďalší dočasný domov, kým nás nezodpovední domáci nedali vysťahovať neplatením nájomného.

Našťastie som mal priateľov, ktorí na mňa dávali pozor a starali sa o to, aby som pravidelne jedol a nakoniec mi ponúkli miesto, kde by som sa mohol usadiť.

Počas môjho tvrdého spánku som sa naučil niekoľko dôležitých lekcií o živote, ktoré mi v priebehu rokov dobre slúžili.

15 neoceniteľných lekcií, ktoré som sa naučil

1. Úprimná vďačnosť za jedlo a pitie.

Väčšina ľudí zažila chvíle, keď pocítili silný hlad a sťažovali sa, že „hladujú“, po čom nasledovala návšteva obchodu, aby si vyzdvihli občerstvenie.

Skutočný hlad a smäd spôsobujú bolestivé, zúfalé hryzenie v bruchu a hrdle, ale bez možnosti ich nasýtiť.

Smäd je ľahšie uhasiť, keď ste bezdomovci, pretože môžete ísť do verejnej toalety a napiť sa z umývadla, ale jedlo je ťažšie zohnať. Okrem toho možno nebudete mať na výber, čo budete jesť, ale pocítite intenzívnu vďačnosť za sendvič s arašidovým maslom alebo šálku polievky, ktorú ponúkajú dobrovoľníci z útulkov.

Vďaka mojim skúsenostiam nikdy nepovažujem žiadne jedlo za samozrejmosť a vážim si každý kúsok jedla a každý dúšok čistej sladkej vody, na ktorom mám to šťastie.

2. Uvedomenie si toho, kto je tu pre vás v ťažkých časoch.

Mnoho ľudí môže tvrdiť, že áno 'buď tu vždy pre teba,' ale realita je často veľmi odlišná od ich otrepaných fráz.

Až keď veci idú vážne do pekla, zistíte, kto je tu pre vás a kto sa pri prvom náznaku nepríjemností otočí chrbtom.

Jeden priateľ, ktorý hovorí, že môžete u nich stroskotať na tak dlho, ako chcete, vás môže vyhodiť, keď začnú chodiť s niekým novým, zatiaľ čo iný – ktorý sotva vyžije – vám dá tričko z vlastného chrbta.

Keď zistíte, kto sú vaši skutoční priatelia, vážte si ich. Ich činy hovorili oveľa hlasnejšie ako ich slová.

muži sa stiahnu, keď sa do seba zamilujú

3. Ocenenie pre kúpeľne.

Keď ste bez domova, skutočne nemáte jediné miesto, kde by ste mohli nazvať svoje vlastné. Ste vonku alebo s inými ľuďmi 24 hodín denne, 7 dní v týždni, s výnimkou niekoľkých minút pokoja, keď ste v toalete – na mieste, kde môžete zavrieť dvere a byť pár blažených minút sami.

Kombinácia samoty a horúcej tečúcej vody je krásnou útechou, keď ste zvyčajne ponorení do špiny a chaosu.

V tejto súvislosti majte vždy so sebou handričku alebo malý uterák, pretože nikdy neviete, kedy sa vám to bude hodiť.

4. Blaženosť čistoty a bezpečnosti.

Je len málo väčších požehnaní, ako mať čisté oblečenie, dostatok jedla a teplé a bezpečné miesto, kde sa môžeš poriadne vyspať.